• Dnes je: Streda 20. júna 2018 meniny má Valéria

Praveké stolové hory vo Venezuele

Praveké stolové hory vo Venezuele

Tepui, niekedy uvádzané aj Tepuy, znamená v indiánskom jazyku „dom“. Dnes je to pomenovanie pre stolové hory juhovýchodnej Venezuely.

Kryptozoológovia si myslia, ze pokiaľ ešte niekde žijú praveké tvory, ktoré sa po našej Zemi preháňali pred mnohými miliónmi rokov, najideálnejším miestom, kde by mohli dodnes prežívať, sú jednoznačne tieto juhoamerické stolové hory.

Aj anglický cestovateľ a dobrodruh Percy Harrison Fawcett vystihol jedinečnosť týchto pravekých útvarov, keď doslova povedal: „Čas ani noha človeka sa doposiaľ týchto vrcholkov nedotkli."

Na väčšinu stolových hôr je vstup prísne zakázaný a niektoré dokonca stráži aj armáda.

Čo môžu skrývať?

Skutočnú cestu do praveku môžu zažiť len vybraní jedinci. Väčšinou sa jedná o zoológov a biológov, ktorým niektorá z juhoamerických vlád vydá povolenie na zakázané územie vstúpiť.

Prečo majú ale vstup na toto miesto bežní ľudia zakázaný?

Stolové hory sú pre väčšinu ľudí takmer nedostupné. Sú nebezpečné a navyše sa dbá o prísnu ochranu jedinečného ekosystému, ktorý nenájdete nikde inde na planéte. Stolové hory vznikali pred niekoľkými miliónmi rokov. Vedci ich vek odhadujú od 2,5 až po 100 miliónov rokov, kedy sa úplne oddelili od okolitého sveta.


Svoj názov stolové hory, dostali podľa vzhľadu. Majú hladké kolmé steny a ich vrchol je plochý, preto je takmer nemožné sa na toto miesto dostať ak nemáte krídla, alebo skvelé horolezecké vybavenie. To iste platí aj naopak o ceste smerom nazad dole. Každá stolová hora má tak svoj jedinečný zakonzervovaný ekosystém, ktorý sa vyvíjal úplne inak ako inde na planéte.

Unikátny ekosystém

V Južnej Amerike sa nachádza niekoľko stolových hôr. Jedna je výnimočnejšia nez druhá. Podľa vedcov je však jednou z najpozoruhodnejších stolových hôr Cerro Sarisarinama, ktorá leží vo venezuelskom štáte Bolívar pri brazílskych hraniciach. Má rozlohu viac ako 540 kilometrov štvorcových a jej výška sa pohybuje od 300 až po 2350 metrov.


Hora ukrýva jedinečné ekosystémy, ktoré sa nachádzajú na dne unikátnych takmer kruhových priepastí tzv. závrtoch. Zatiaľ sú známe len štyri z nich a tá najväčšia - Sima Humboldt má šírku 352 metrov a hĺbku až cez 300 metrov.


Zaujímavosťou je, že stolová hora Cerro Sarisarinama bola objavená až v roku 1961, kedy nad ňou preletel pilot Harry Gibson, ktorý si všimol v hustom pralese na náhornej plošine aj obrovské diery. Horu však veľmi dobre poznajú hlavne okolité indiánske kmene a jedným z nich je aj veľmi starý kmeň Ye´kuana. O živote, zvykoch ani histórii tohto kmeňa nevedia veľa ani etnológovia.


Cesta do praveku

Prales, ktorý sa nachádza na vrchole hory Cerro Sarisarinama je taký hustý, že vedci v ňom dokázali prejsť len 300 metrov za celý deň! Prvýkrát sa zoológovia a biológovia dostali do jednej z obrovských dier až v roku 1974 pomocou vrtuľníka. Vedci tam objavili unikátny ekosystém, ktorý sa tu bez zásahu človeka vyvíjal milióny rokov.


Podobný sa nedá nájsť nikde inde na svete a aj z tohto dôvodu, nemôže na túto horu okrem vedcov s povolením nikto vstupovať. Niektorí kryptozoológovia však hovoria o tom, že na Cerro Sarisarinama sa môžu nepochybne nachádzať nielen praveké rastliny, ale aj tvory, ktoré tu s veľkou pravdepodobnosťou prežili milióny rokov v absolútnej izolácii od okolitého sveta. Napokon o nezvyčajných a nepredstaviteľných stvoreniach hovoria aj miestne indiánske legendy. Je teda možné, že by na hore mohli žiť ešte aj nejaké dinosaury?


Podla viacerých odborníkov to nie je vôbec vylúčené, skôr naopak. Je aj z tohto dôvodu na horu prísne zakázaný vstup? Slová Arthura Conana Doyla, z jeho slávneho románu Stratený svet, to zrejme veľmi dobre vystihujú: „Čím viac o tejto oblasti viete, tým skôr pochopíte, že tam je možné naozaj úplne všetko."


Čítali ste román Stratený svet, alebo videli niektorý z mnoho filmov ním inšpirovaných? Videli ste dokumentárne filmy Pavla Barabáša o stolových horách Guayanskej vysočiny vo Venezuele?


Krajina, z ktorej sa Tepui týči, žije dvoma životmi. Všetko je iné hore na vrcholovej ploche ako dole pod úpätím hôr. Obe úrovne od seba delia tisíce metrov, teplota, zrážky, vlhkosť. Vedcov fascinuje, že na vrcholových plošinách panuje nemenný stav prakticky už od druhohôr. Nie sú postihnuté záplavami ani zemetraseniami, dokonca ani človek ich moc neovplyvnil. Vždy boli veľmi izolované od spojenia so svetom. Medzi indiánmi sa šíria povesti o zvláštnych živočíchoch, ktoré tu mohli prežiť.


Ťažko uveriť tomu, že na našej Zemi sú ešte stále takéto nedotknuté miesta. Donedávna takými boli venezuelské stolové hory. Zaujímavé je, že v tíme, ktorému sa podarilo ich dávno stratený svet troška viac poodhaliť, boli aj slovenskí jaskyniari a prírodovedci vrátane filmára Pavla Barabáša.


Podľa najnovších poznatkov, získaných aj slovenskými objaviteľmi, sa tu skrývajú neznáme formy života. Rastliny, zvieratá, baktérie... a mnohé z nich ešte len čakajú na svoje objavenie.



Počasie