• Dnes je: Streda 23. mája 2018 meniny má Želmíra

Vodní ľudia ich domovom je oceán. Vedci odhalili ich výnimočné superschopnosti.

Vodní ľudia ich domovom je oceán. Vedci odhalili ich výnimočné superschopnosti.

Títo ľudia sa vedia potápať do oveľa väčších hĺbok a zadržať dych podstatne dlhšie ako bežní obyvatelia našej planéty. Pre vedcov boli dlhé roky záhadou.

Príslušníci kmeňa Bajau Laut z juhovýchodnej Ázie trávia viac ako polovicu svojho pracovného života pod vodou, kde lovia ryby a ďalšie morské tvory. Niektorí ich označujú ako Sea Gypsies.

Sú známi ako jedny z posledných morských nomádov.

Obývajú vody pri pobreží Malajzie, ktoré sú kilometre vzdialené od civilizácie a žijú takým životom, ako ich predkovia celé stáročia. Ich domovom je oceán a takmer vôbec nepotrebujú pevninu.

Ich životný priestor je veľmi obmedzený - žijú v niekoľkých chatrčiach na vode. Živia sa rybolovom na loďkách, ktoré si sami vyrábajú. Potrebné drevo majú z neďalekých opustených ostrovov medzi ktorými kočujú.

Je o nich známe, že majú výnimočné superschopnosti. Jednou z nich je schopnosť potápať sa do veľkých hĺbok a zadržať dych na veľmi dlhú dobu. Na jeden dych sa dokážu potopiť až do hĺbky 79 metrov a zadržať dych pod hladinou dokážu až na 3 minúty. A to len s veľmi jednoduchým vybavením - vlastnoručne vyrobenými drevenými okuliarmi a závažím.

Táto schopnosť nedávala dlho vedcom spávať. Nová štúdia ukázala, že tieto úžasné ponory môžu absolvovať vďaka určitým fyziologickým a genetickým adaptáciám.


Medzinárodný tým bádateľov zistil, že ľudia z kmeňa Bajou z ktorých mnohí dodnes kočujú po oceáne, majú výrazne väčšie sleziny ako obyvatelia susedných oblastí ktorí sa venujú farmárčeniu.

Slezina plní úlohu akéhosi rezervoáru červených krviniek. Pri ponáraní sú tieto extra krvinky uvoľňované do obehu krvi, ktorá kvôli tomu dokáže transportovať viac kyslíka. Rovnaká schopnosť je pripisovaná aj tuleňom.


Analýza DNA príslušníkov tohto kmeňa ukázala aj zvláštny variant génu, ktorý pomáha riadiť hladinu hormónu T4 produkovaného štítnou žľazou. Tento hormón zvyšuje rýchlosť metabolizmu, čo umožňuje organizmu lepšie sa vyrovnať s nedostatkom kyslíka v krvi.


Ďalšie zaujímavé skutočnosti boli spájané s tým, ako ľudské telo reaguje na podmienky pri ponáraní. Jedna takáto génová variácia spôsobuje vytláčanie krvi z končatín a iných menej dôležitých častí a odďaľuje tak prerušenie prívodu kyslíka do mozgu, srdca a pľúc. To naznačuje, že prirodzený výber formoval týchto ľudí tak, aby sa mohli ponárať do väčších hĺbok a tým pádom ostávať dlhšie pod hladinou.


Eske Willerslev - spoluautor štúdie, ktorá skúmala genetické odlišnosti tohoto kmeňa uviedol, že slezinu majú títo ľudia zväčšenú až o 50%. Táto extrémna fyzická odlišnosť im zabezpečuje, že vydržia pod vodou oveľa dlhšie.


S touto zväčšenou slezinou súvisí aj ďalšia superschopnosť ľudí z kmeňa Bajau. A to je extrémne zúženie cievneho systému. Tieto schopnosti robia z týchto ľudí ukážku evolúcie a sily prírody, ktorá sa vždy dokáže prispôsobiť aj tým najnáročnejším podmienkam.


Počasie