• Dnes je: Nedeľa 17. novembra 2019 meniny má Klaudia

Fenomén Černobyľ stále valcuje

Fenomén Černobyľ stále valcuje

Menej známou informáciu je, že dôsledky silnej radiácie na rastliny skúmali priamo na mieste aj slovenskí vedci viac ako 8 rokov.

Najväčšia prenosná konštrukcia na svete už prekrýva pôvodný sarkofág v černobyľskej jadrovej elektrárni. Je viac ako sto metrov vysoká a váži 36-tisíc ton.

Vydržať by mala viac ako 100 rokov. Lokalita „radiačnej smrti“ má novú atrakciu pre lovcov selfíčok.

“Neviem síce nič o dôsledkoch zvýšenej radiácie a mama by ma sem asi nepustila, ale som rád, že si tu urobím super fotky,” hovorí vo videu na sociálnej sieti asi 20-ročný muž.

Na seriáli Černobyľ, nezbohatnú iba producenti. Jednodňový výlet z Kyjeva do miesta katastrofy sa na internete pohybuje okolo 90 eur. Cestovné kancelárie sľubujú zanietených sprievodcov, ktorí milujú svoju prácu.



Morbídne darčeky

Čas nestrácajú ani výrobcovia reklamných predmetov. Frčia najmä tričká. Taký “I love Cernobyl” vás vyjde na 20 eur, šiltovka je lacnejšia. Hrnček s potlačou plynovej masky je za 13 eur. Veľký dopyt je aj po akomkoľvek zobrazení asi najznámejšieho citátu zo seriálu: „Not Great – Not Terrible“. Proti vkusu žiadny dišputát, hovorili naše babky.

Je prirodzené, že producenti seriálov musia zarobiť. Je to úplne v poriadku, pretože film je najmä v Spojených štátoch amerických tovar ako každý iný. A v prípade tohto seriálu možno povedať, že aj kvalitne spracovaný. Za pár týždňov dostal od divákov hodnotenie 9,7 z 10, čo je viac ako Hry o tróny po 8 rokoch.


Navyše jeho potenciál ešte nie je vyčerpaný. Odhaduje sa že číslo sledovanosti, ktoré je dnes cez 6 miliónov ľudí, bude rásť. Ani vedci nemajú veľa dôvodov chytať sa za hlavu z nepresností, aj keď pár filmárskych nedorobkov prekĺzlo cez strižňu. Ruské kruhy v ostrej reakcii na seriál avizovali, že ich verzia o možnom podieli agentov CIA, sa už dokončuje.

Slovenskí vedci v Černobyle


Menej známou informáciu je, že dôsledky silnej radiácie na rastliny skúmali priamo na mieste aj slovenskí vedci viac ako 8 rokov.


Spolu s ukrajinskými obhospodarovali políčko v meste Pripjať, na ktorom nechali rásť ľan a sóju. Zistenie Slováka Martina Hajducha vtedy obleteli celý svet.


Vtedy pôsobil na Ústave genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied. Zistilo sa, že ľan sa s extrémnym žiarením vyrovnal lepšie ako sója. Konzumácia, samozrejme, neprichádza do úvahy ani dnes.

Bude Európa bez jadra?

Taliani odmietli v referendách jadrovú energiu už dvakrát. Prvé bolo tesne po Černobyle, druhé tesne po Fukušime (2011). Viac ako 90 percent povedalo rázne nie. Postoj k jadru nie je v Európe vôbec jednoznačný. Slovensko je zatiaľ projadrové.


Video: Britské drony mapovali Červený les pri Černobyle, odhalili aj nové ohniská radiácie

Britskí vedci s pomocou dronov mapovali ukrajinský Červený les, čo je jedno z najrádioaktívnejších miest na Zemi. Pomocou nových senzorov poskytli ukrajinským úradom viac informácií o miestach s najvyššou kontamináciou.

Stromy ostali oranžové

Les sa nachádza len 500 metrov od Černobyľskej atómovej elektrárne, kde v roku 1986 explodoval reaktor. Množstvo stromov, ktoré prežili, ostalo oranžových.


Britské National Centre for Nuclear Robotics (NCNR) vyvinulo nový systém, ktorý umožní vedcom s pomocou dronov mapovať rizikové miesta z bezpečnej vzdialenosti.

Odhalili nové ohniská radiácie

Aprílový výskum v podstate potvrdil súčasné chápanie rozloženia radiácie v lese, no ponúkol oveľa podrobnejšie detaily. Drony tiež odhalili nové ohniská radiácie.


Zamestnanci NCNR sa plánujú vrátiť do Ukrajiny v nasledujúcich mesiacoch a chcú preskúmať ďalšie oblasti zóny s rozlohou 2600 štvorcových kilometrov, kam môže vstúpiť čoraz viac ľudí. Vlani oblasť navštívilo približne 70-tisíc turistov.




Slovák skúma rádioaktívne rastliny, zaujal aj Japoncov

O výskum slovenského vedca Martina Hajducha sa od jadrovej katastrofy v elektrárni vo Fukušime začalo zaujímať aj Japonsko


Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre robí už niekoľko rokov výskum v zamorenej oblasti Černobyľu na Ukrajine. Spolu s ukrajinskými partnermi skúma, ako vplýva rádioaktivita na rast poľnohospodárskych plodín.


Jeho výskum už obletel celý svet, písali o ňom médiá ako New York Times, BBC, prestížne vedecké časopisy Science a New Scientist a tiež časopis NASA. Od výbuchu vo Fukušime sa o výskum zaujímajú aj japonskí novinári a farmári.


Hajducha sa pýtajú najmä na to, či sa budú dať zamorené oblasti v budúcnosti využiť na pestovanie plodín. Jeho odpoveď je jednoznačná: dá sa to, no plodiny z rádioaktívnej pôdy nikdy nebudú vhodné na konzumáciu. Skúma však aj možnosť využitia rádioaktívnych oblastí na pestovanie takých rastlín, ktoré sa dajú využiť na technické účely.

Výskum chce vedec rozšíriť na Fukušimu

„Napríklad z ľanu a repky olejnej sa dá získať olej. Ten sám o sebe nie je rádioaktívny, dá sa použiť na výrobu bionafty. Teraz chceme ešte bližšie preskúmať, či je takýto olej naozaj vhodný a či nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Takýto výskum zatiaľ nikto nerobil,“ povedal pre agentúru SITA Hajduch.


Podotkol, že Japonsko je husto obývaná krajina, ktorá má veľmi málo poľnohospodárskej plochy, preto sa jej takéto využitie určite zíde.

Hajduch by chcel svoj výskum z Černobyľu rozšíriť aj na Fukušimu.

„Už na tom trošku spolupracujeme s jednou japonskou kolegyňou, ale nechcem predbiehať, pretože takýto výskum musí najprv schváliť japonská vláda,“ povedal. Na všetko treba povolenia, rovnako to bolo aj v prípade Černobyľu, kde byrokratické záležitosti vybavovali ukrajinskí partneri projektu.


Hajduch zdôraznil, že začať nejaký výskum v rádioaktívnej oblasti nejde tak rýchlo, pretože po katastrofe mali Japonci starosti v prvom rade s odstraňovaním následkov a s tým, aby sa rádioaktivita nedostala do potravinového reťazca. „Robia to podľa mňa veľmi dobre, myslím, že to majú pod kontrolou,“ podotkol Hajduch.

Rastliny sa rádioaktivite prispôsobujú

Nedávno ho do Japonska pozvali na odbornú konferenciu, kde hovoril o výskume v Černobyle. „Dokonca sa mi ohlásili aj zo slovenskej ambasády v Tokiu s tým, že Japoncov tento výskum veľmi zaujíma a či by som im neposlal nejaké články,“ doplnil Hajduch.


V Černobyle sú súčasťou výskumu dve políčka – jedno sa nachádza priamo v rádioaktívnej zóne len päť kilometrov od jadrovej elektrárne, druhé je kontrolné políčko v dekontaminovanej zóne.


Vedci porovnávajú rastliny z týchto dvoch políčok, sledujú ich reprodukciu a ako sa zmenili proteíny u rastlín v rádioaktívnej oblasti. Používajú na to modernú a sofistikovanú metodiku, ktorá sa volá proteomika.


V kontaminovanej zóne, kde je rádioaktivita asi 20-krát vyššia, sú rastliny menšie, majú menej semiačok, rozdiel je aj v proteínoch. Zaujímavé je, že postupne sa vedia rádioaktívnej pôde prispôsobiť, a to každou generáciou viac a viac.

Černobyľ sa mení na nepoznanie

„Keď idete do Černobyľu teraz, dvadsať rokov po havárii, tak by ste nezbadali, že ste na území, ktoré bolo dejiskom veľkej jadrovej katastrofy,“ hovorí Hajduch. Výskum jednoznačne ukázal, že rastliny majú schopnosť adaptovať sa na rádioaktivitu.


My zisťujeme ako. Keď niečo vyskúmame na rastlinách, možno budeme vedieť v budúcnosti aj ľuďom pomôcť znížiť dôsledky takýchto katastrof, ale to je zatiaľ sci-fi,“ dodal Hajduch.


Výskum môže teoreticky tiež prispieť k zmierneniu následkov teroristických činov súvisiacich s jadrom.


Niekedy v budúcnosti by mohol byť osožný aj pri dlhých letoch do vesmíru, kde je vesmírna rádioaktivita.


Kozmonauti si nebudú môcť zobrať so sebou toľko potravín, ktoré by im vydržali počas niekoľkoročnej misii, a budú si musieť niečo sami dopestovať.


Časopis NASA sa zaoberal aj ďalším sci-fi aspektom výskumu – dal by sa využiť, ak by sa ľudstvo rozhodlo kolonizovať Mars.


Počasie