• Dnes je: Streda 18. septembra 2019 meniny má Eugénia

Hrôzostrašné historky o záhadných zmiznutiach ľudí v okolí Tribeča sú známe už niekoľko storočí Časť 1

Hrôzostrašné historky o záhadných zmiznutiach ľudí v okolí Tribeča sú známe už niekoľko storočí Časť 1

Tribeč, "Slovenský Bermudský štvoruholník", je územie ohraničené mestami Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske.

Tribeč je krajinský celok vo Fatransko-tatranskej oblasti, jadrové pohorie v oblúku vnútorných Západných Karpát. Toto nevýrazne druhohorné, menšie pohorie sa rozprestiera medzi mestami Nitra, Topoľčany, Partizánske a Zlaté Moravce, je dlhé približne 40 kilometrov a široké asi 20 kilometrov.

Tajomstvo pohoria Tribeč

Toto pohorie bolo vraj v priebehu mnohých desaťročí svedkom udalostí, ktoré mnohým ľuďom nedávajú do dnešných dní spávať. Niekoľko desaťročí sú tu zaznamenávané viaceré prípady zmiznutia osôb, ktoré nemajú navonok vôbec nič spoločné. Všetci však zmizli bez stopy, v hĺbke tribečských lesov bez toho, aby sa ich rodinám podarilo dopátrať, čo sa s ich blízkymi naozaj stalo.

Najvyšší vrch územia je Veľký Tribeč. Má 835 m.n.m. a je ideálnym miestom pre oddych a turistiku. Toto malebné pohorie však za posledné desiatky rokov zažilo nejedno, dodnes neobjasnené zmiznutie. Zaujímavosťou je aj fakt, že zmienky v miestnej kronike či policajných záznamoch nie sú prehľadné a nie je teda možné prípady viac priblížiť. Miestni obyvatelia o udalostiach vôbec nechcú rozprávať, prípadne si na ne už nespomínajú.


Priblížme si niekoľko tajuplných a fascinujúcich príbehov.


Stratený lesník Samšály 1929

Písal sa rok 1929. Bol koniec novembra a práve začal poletovať prvý sneh, ktorý v priebehu niekoľkých hodín vytvoril na zemi bielu vrstvu. Štyridsaťsedemročný lesník Samšály sa v jedno takéto ráno vydal do lesa na pravidelnú obchôdzku po revíri. Od toho rána ho už nikto nevidel.

Samšály si prenajímal izbu v domčeku manželov Zayovcov v dedinke Veľké Uherce. Tí jeho neprítomnosti najskôr nevenovali moc pozornosť. Lesník sa totiž z času na čas zvykol zdržať vonku aj cez noc. Navyše sneženie bolo čoraz hustejšie, takže žiadna výprava nepripadala v takomto počasí do úvahy. Na tretí deň sa manželia na lesníka začali vypytovať po dedine a obyvatelia Veľkých Uheriec zostali znepokojení. Zorganizovali pátraciu akciu, ktorú im však skomplikoval obrovský nános snehu. Pátranie však bolo neúspešné a pre zlé počasie ho obyvatelia po týždni vzdali. O lesníkovi už nikdy nikto nepočul a ani dalsie trojmesačné pátranie nepomohlo záhadu vyriešiť. Vo vtedajších nitrianskych novinách sa objavila len krátka správa o podivnom zmiznutí lesníka.

Nezvestné dievča 1930

Hneď rok na to sa prechod cez Tribeč stal osudným osemnásťročnej Márií Švajzerovej z Mankoviec. Tá sa na príkaz rodičov vybrala do štyri a pol kilometra vzdialenej dediny Zlatno navštíviť svojich starých rodičov a zaniesť im nejaké potraviny.



Všetky zdroje uvádzajú, že jej matka kládla na srdce skorý návrat domov, no nič podobné sa už neudialo. Mária do Zlatna nedorazila a nikto ju už odvtedy nevidel. Hneď na druhý deň ráno zburcovali nešťastní rodičia všetkých susedov a spoločnými silami sa snažili Máriu nájsť, ale bohužiaľ bez úspechu.

Máriiným prípadom sa v rozsiahlej miere zaoberala aj vtedajšia tlač. O prípade jej zmiznutia písal už vyššie spomínaný nitriansky Spravodaj a aj dva ďalšie bratislavské denníky. Nič to však nezmenilo na tom, že osud mladého dievčaťa zostal pre všetkých naďalej záhadou.

Zmiznutie robotníka Jána M. 1934

O štyri roky neskôr prišla ďalšia záhada. Zmiznutie robotníka Jána M., ktorý pracoval v kameňolome neďaleko obce Žirany. Tajomné zmiznutie robotníka nájdete aj na nitrianskej matrike. Jeho bývalá manželka totiž po 8 rokoch od Jánovho zmiznutia požiadala úrady, aby ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho.

Záhadný prípad Waltera Fischera 1939

Tento prípad sa odohral v roku 1939. Vo vtedajších Baťovanoch (Partizánske) pracoval v Baťových závodoch Walter Fischer. V meste sa zdržiaval od pondelka do soboty a v nedeľu chodieval domov, do dedinky ležiacej blízko Nového Mesta nad Váhom, navštíviť manželku aj deti.

Ale v jednu nedeľu (24. 1. 1939) nevedno prečo, už domov nedošiel. Svojim kolegom sa zdôveril, že má v pláne ísť sa prejsť do hôr, údajne chcel navštíviť Čierny hrad. Vzhľadom na to, že tento hrad je od Partizánskeho vzdialený približne 23 kilometrov a na horách muselo byť v tom čase aspoň meter snehu, bol to veľmi odvážny zámer. Po tom, ako sa Fischer v nedeľu nedostavil domov, poverila jeho žena svojho švagra, aby zistil, čo sa s ním stalo. Ten sa u vedenia továrne dozvedel, že Walter Fischer dostal z príčiny neodôvodnenej neprítomnosti výpoveď. Švagor zistil, čo mohol a so všetkými dostupnými informáciami sa vybral na políciu, ktorá však nebola veľmi nápomocná.

Už by sa zdalo, že prípad Waltera Fischera dopadne ako tie predchádzajúce, no 8. mája toho istého roku ho našli asi 35 km od Partizánskeho, neďaleko mesta Zlaté Moravce. Bol živý, no vo veľmi zlom stave. Našli ho v bezvedomí a na celom tele utrpel početné popáleniny. Čas, kedy bol Fischer nezvestný, zanechal na jeho duševnom zdraví vážnu ujmu, z ktorej sa už nezotavil. Nekomunikoval ani so svojím okolím a po niekoľkých týždňoch bol umiestnený do ústavu pre psychicky chorých v Žiline.



Manželia Belanovičovci 1966

Vo februári v roku 1966 bolo na ceste z obce Jelenec do lesa smerom k hrebeňu pohoria Tribeč nájdené lesníkom odstavené auto s bratislavskou poznávacou značkou. Auto stálo na ceste, kde bol, až na pár výnimiek, zakázaný vjazd motorovým vozidlám. Keď ho tam lesník našiel aj na druhý deň, oznámil to polícii, ktorá zistila, že auto patrí manželom Belanovičovcom z Bratislavy.

Tých však v okolí vozidla nenašli. Neskôr sa zistilo, že od začiatku februára sa ani jeden z nich neukázal v práci. Manželia nemali deti a z príbuzných žila už len matka a sestra Aleny Belanovičovej. Z nich ani jedna nemala žiadnu informáciu o tom, prečo sa manželia zrazu vyparili.

Na mieste nájdenia vozidla sa nenachádzali žiadne doklady a pri policajnej obhliadke ich bytu nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo tomu, že sa manželia chystajú odísť. Pátranie bolo rozšírené na celé územie Československa, no bohužiaľ, bezvýsledne. Nenašlo sa nič, čo by vnieslo do tohto prípadu aspoň trochu svetla.

Zmiznutie čudáka Antonína 1980

Ďaľšim záhadným prípadom je zmiznutie Antonína T. Starý pán žil na okraji obce Skýcov a mnohí ho označovali za čudáka. Antonín obľuboval dlhé prechádzky v prírode a práve jedna z nich sa mu pravdepodobne stala osudnou. Polícia totiž v jeho dome nenašla žiadne známky násilia ani vniknutia, ktoré by svedčili o trestnom čine. Napriek tomu o mužovi po zmiznutí v roku 1980 už nikto nepočul a jeho telo sa nikdy nenašlo.

Zmiznutie Ján Šala 1995

Nasledujúci prípad nevysvetleného zmiznutia pochádza z roku 1995. Policajná hliadka vtedy na ceste z obce Skýcov uprostred lesa našla odparkované nezamknuté auto. V aute sa nachádzali doklady istého Jána Šalu a hotovosť v rôznych menách, ktorá v prepočte prevyšovala 1 milión slovenských korún. Polícia v aute nenašla žiadne dôkazy trestného činu a nepodarilo sa jej záhadu vysvetliť ani počas vyšetrovania. Ján Šala je dodnes na zozname medzinárodne hľadaných osôb.

Jaroslav Buránsky z obce Žirany 2012

Medzi novšie prípady patrí zmiznutie dôchodcu Jaroslava Buránského z obce Žirany, ktorý sa v júni roku 2012 vybral do lesa na huby. Starý muž je od tej doby stále nezvestný, no policajné pátranie stále pokračuje. Preverili viacero objektov prepátrali okolité obce a lesy, no zatiaľ s negatívnym výsledkom.

Stratený Marek z Skýcova 2017

V Skýcove sa stratil Marek († 25), ktorý sa z hodovej zábavy nevrátil domov. Jeho nezvestnosť nahlásil na políciu strýko, ktorý s Markom býval. Polícia začala po mladíkovi pátrať. Po 30 hodinách ho našiel neďaleko potoka v Skýcove ležať kamarát. Bol úplne dezorientovaný a nič nehovoril. Záchranári ho odviezli do nemocnice, kde zomrel.


Mysteriózny triler o jednej z najväčších záhad Slovenska - nevysvetliteľnom miznutí ľudí v pohorí Tribeč.



Hrôzostrašné historky o záhadných zmiznutiach ľudí v okolí Tribeča sú známe už niekoľko storočí Časť 2

Sú to naozaj fakty, alebo len výmysly?

Niektoré tieto údajne zdokumentované prípady majú spoločného menovateľa. Autori článkov, ktoré sa týkajú zmiznutých ľudí z pohoria Tríbeč čerpali len z jedného zdroja (okrem niektorých policajných), ktorým bol článok z roku 1999 - Příbeh Tríbeč: Expedice (Expozice).


Jeho autorom bol Čech menom Viktor Lošťák, ktorý používal pseudonym Howadoor. Celý text vyzerá veľmi dôveryhodne, viaceré mená a detaily sa dajú ľahko overiť, no niektoré informácie a „fakty" sú overiteľné len ťažko. To napokon potvrdil aj novinár Ľubomír Sedláčik, ktorý zverejnil e-mailovú komunikáciu s Viktorom Lošťákom, kde sa sám Lošták alias Howadoor priznal k tomu, že väčšinu príbehu si vymyslel.


Môžu byť teda niektoré záhadné zmiznutia ľudí a údajné výpovede miestnych obyvateľov len výmyslom jedného človeka, ktorý sa sám k tomu priznal?

Možno v Tribečskom pohorí navždy zmiznúť bez stopy ?

Možno skončiť navždy v nejakom prepadlisku, v jaskynnej priepasti. Možno skončiť zasypaný v nejakej opustenej banskej štôlni ,alebo v polo zasypanej pinge po hľadačoch zlata, alebo zasypaný v ruine starého domu, alebo v jeho pivnici. Pukliny, prepadliská a jaskyne sú v Tribečskom pohorí rovnako zastúpené ako v iných horstvách.

Najviac jaskýň a prepadlísk s neraz viac ako 10 metrovou hĺbkou je v severnej a severovýchodnej časti pohoria, nad Veľkými Uhercami a v okolí Skycova a Píly. Je to, napríklad známa Dobrotínska alebo Jazvínska jaskyňa.


Tajuplné stredoveké hrady a staroveké hradiská sú bohato roztrúsené v oblasti celého pohoria, neraz sú od seba vzdialené len 2 – 3 kilometre. Stredoveké hrady sa tu začali stavať už od 9. storočia. Staré hradiská, nielen v Tribeči, sú zväčša preskúmané len formou archeologických sond a hrubého orientačného zakreslenia. Len zriedka bol urobený systematický archeologický výskum.

Pohorenie Tribeč je turisticky velmi atraktívne

Pohorenie Tribeč sa člení sa na štyri podcelky: Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel. Najvyšším vrchom Tribeča je vrch Veľký Tribeč s výškou 830 m.n.m. Lesy Tribeča sú prevažne dubovo-hrabové, s prímesou buka. V pohorí je pomerne hustá sieť značených turistických trás, podstatná časť pohoria je Chránenou krajinnou oblasťou Ponitrie.


Na najvyšší vrch pohoria sa môžeme dostať viacerými trasami. Červenou značkou z Kostolian pod Tribečom za tri hodiny. V tejto obci môžeme zaparkovať osobné auto. Trasa červenou značkou je vyznačená aj z obce Zlatno. Červenou značkou je označená Ponitrianska magistrála. Zelenou značkou je značený hrebeň pohoria Tribeč zo Skýcova na Veľký Tribeč. Cyklotrasa nie je vyznačená cez vrchol, ale pod ním po ceste Kostoľany pod Tribečom – Zlatno. Trasy z Kovariec /3:00h/ alebo zo Solčian /3:15h/ z opačnej strany Tribečského pohoria po modrej značke sú tiež často používané.


Ukrýva teda slovenské pohorie Tríbeč desivé tajomstvo, alebo sa s ľuďmi zahráva len ich predstavivosť? Záhada pohoria Tríbeč je tak stále nevysvetlená.



Záhada pohoria Tríbeč je veľmi spopularizovaná aj vďaka známemu slovenskému spisovateľovi Jozefovi Karikovi, ktorý napísal mysteriózny thriller Trhlina. V knihe sa autor pohral s niektorými faktami a udalosťami, ktoré sa tu odohrali, ktoré dokonale preplietol s príbehom a vytvoril pre mnohých ľudí doslova desivý román.


Legenda o pohorí Tríbeč a záhadných zmiznutiach ľudí tak opäť ožíva. A to aj na filmovom plátne a v televizii.


Mysteriózny triler o jednej z najväčších záhad Slovenska - nevysvetliteľnom miznutí ľudí v pohorí Tribeč.


Hrôzostrašné historky o záhadných zmiznutiach ľudí v okolí Tribeča sú známe už niekoľko storočí Časť 2


Video Najstrašidelnejší a najzáhadnejší les v Česku


Počasie