Podarí sa modernej medicíne odkukať regeneračné schopnosti obojživelníkov, ktoré udivujú lekárov už dlhé storočia?

Všetci by sme chceli ostať navždy mladí a robíme pre to všetko. Jeden živočích, ktorý nie je až tak vzdialený cicavcom, to bez problémov dokáže. Okrem toho, že mu dorastajú končatiny, hoja sa mu rany bez jaziev a je aj odolný voči rakovine.

Netreba sa preto čudovať tomu, že vždy, keď sa objavia nejaké nové informácie ktoré vedcom priblížia ako táto schopnosť funguje a ako by sme toho mohli využiť v prospech medicíny, je velá vedecká obec v strehu.

Pokusy s mlokmi rodu Cynops a to konkrétne s druhom Mlok Ohnivobruchý preukázali, že týmto mlokom dorastie poškodené oko až osemnásť krát po sebe. Posledný regenerovaný orgán pritom funguje tak isto dokonalo, ako pred prvým poškodením.

Keď vedci poškodili v mozgu mloka Rebrovnika Waltlova nervové bunky ktoré odumierajú v mozgu ľudí pri Parkinsonovej chorobe, mlok si ich obnovil za necelé štyri týždne. Pacienti s Parkinsonovou chorobou strácajú neuróny z centra nazývaného substantia nigra natrvalo a lekári nedokážu takto vzniknuté ochorenie vyliečiť.

Mnohé tajomstvá regeneračných schopností obojživelníkov už vedci odhalili. Podľa poznatkov, ktoré získali sa zdá, že tie isté mechanizmy by mohli výrazne zlepšiť uzdravovanie rozsiahlych poranení u cicavcov, vrátane človeka. Ako príklad môžeme uviesť extrakt z dorastajúcej končatiny mloka, ktorý dokáže zaradiť vývojovú spiatočku. Svalové vlákna sa pod jeho vplyvom menia na jednotlive bunky z ktorých vlákno pôvodne vzniklo.

Významný pokrok pri hľadaní tajomstiev regenerácie mlokov sa podaril vedcom zo Štokholmského Karolinska Institutet. Vo vedeckom časopise Nature Communications zverejnili informácie z kompletne prečítaného genómu mloka Rebrovnika Waltlova.

Tento obojživelník žije v teplých stojatých vodách na Pyrenejskom poloostrove a dorastá až do dĺžky 30cm. Dedičná informácia Rebrovnika sa skladá z viac ako osemnástich miliard písmen genetického kódu a je šesť krát väčšia než genóm človeka. Skúmanie takejto mločej DNA bolo preto veľmi komplikovanou záležitosťou.

Už teraz je isté, že nám genóm tohoto mloka odhalí netušené mločie tajomstvá. Tento mlok má napríklad zdvojené niektoré gény, podľa ktorých sa vytvárajú krátke reťazce kyseliny ribonukleovej.

Tieto tzv. MikroRNA hrajú v bunkách veľmi dôležitú regulačnú úlohu a riadia funkcie iných génov.

Mloci majú zdvojené gény pre mikroRNA, ktoré sa u cicavcov vyskytujú len v bunkách embrya, alebo v niektorých typoch nádorov. Odhalenie nádorových mikroRNA u mlokov považujú vedci za veľmi významné, pretože obojživelníky sú k vzniku nádorov veľmi odolné. Tieto informácie a poznatky nám môžu ponúknuť aj inšpiráciu k liečbe rakoviny.

Autori štúdie pochybujú o tom, že mlokom ich úžasné regeneračné schopnosti zaisťujú len samotné mikroRNA. Najviac pravdepodobnou príčinou tejto schopnosti je veľmi dobre zladené mikroRNA s ďalšími génmi genómu mlokov. Na vedcov tak čaká ešte veľa práce.

Za šancu na vyliečenie rakoviny, ťažkých devastujúcich zranení, alebo ochorení pri ktorých odumiera v tele chorých určitý typ buniek však vynaložená námaha určite stojí.