Približne 500 000 rokov starú jaskyňu plnú kryštálov objavili náhodou mexickí baníci pri hľadaní striebra. Prerazili stenu a ocitli sa v hĺbke približne 300m pod zemou, kde sa im odkryl ohromný priestor plný obrovských kryštálov.

Táto jaskyňa sa nazýva Giant Crystal Cave a nachádza sa v mexickej púšti Chihuahua pod baňou Naica. Sú v nej najväčšie a najkrajšie kryštály aké boli doposiaľ objavené.

Bez sprievodcu a bezpečnostného odevu, ktorý je chránený ľadom by v nej človek prežil iba pár minút.

V jaskyni sa nachádzajú tisíce rokov nedotknuté kryštály, ktorých rozmery dosahujú úctihodných dĺžok a to až niekoľko desiatok metrov. Táto jaskyňa je zároveň fascinujúca aj pre vedcov - z dôvodu prítomnosti extremofilných mikróbov, ktorým sa v týchto podmienkach neobvykle darí.

(Extrémofily - organizmy, ktorým sa najlepšie darí v extrémnych životných podmienkach.)

Po objavení jaskyne banská spoločnosť odčerpala vodu z jaskyne, aby vedci mohli zdokumentovať minerálne formácie a odobrať ďalšie vzorky. Po skončení bola však časť jaskyne opätovne zaplavená vodou, čo je na jej zachovanie dôležité, pretože vzduch kryštálom neprospieva a tie by boli časom znehodnotené.

Prečo je v jaskyni taká vysoká teplota? A ako sa vytvorili kryštály?

Podľa vedcov je jaskyňa umiestnená nad podzemnou komorou magmatu. Po celé roky magma vyhrievala podzemnú vodu až na úroveň, keď sa voda nasýtila minerálmi. Keď sa teploty stabilizovali, začali rásť kryštály do rekordných veľkostí.

Vďaka Dr. Penelope Bostonovej z astrobiologického ústavu NASA boli mikróby v kryštáloch izolované. Ich vek sa odhaduje na 10 až 50 tisíc rokov a čo je zaujímavé, nie sú blízke ničomu v známych genetických databázach.

Vedci tieto mikróby skúmajú, aby lepšie porozumeli ako dokážu existovať v podzemí pri takýchto extrémnych podmienkach a pri absencii svetla. Toto poznanie by mohlo významne dopomôcť predstavám, ako môžu existovať podobné mikróby inde vo vesmíre.