Rastliny môžu fungovať ako stolová lampa, alebo jemné osvetlenie záhrad a parkov
Video Osvetlenie nanobionickými rastlinami nemusí byť až taká ďaleká budúcnosť
Predstavte si, že sa v noci prechádzate po záhrade alebo parku plného jemne svietiacich rastlín.
Tím výskumníkov pod vedením Michaela Strana a Seon-Yeong Kwaka z Massachusettskej technickej univerzity vytvoril žeruchu, ktorá žiari bez genetickej modifikácie. Dúfajú, že jeden deň ich výskum pomôže znížiť našu závislosť na elektrickom osvetlení, keďže na osvetlenie ide približne 20 percent celosvetovej spotreby elektriny.
Vízia je vytvoriť rastlinu, ktorá bude svietiť bez elektrickej energie. Jej svetlo, poháňané energetickým metabolizmom samotnej rastliny, zahŕňa infúziu buniek rastliny pomocou nanočastíc, ktoré môžu vykonávať konkrétne úlohy.
Massachusetts Institute of Technology /MIT/ je súkromná koedukovaná výskumná univerzita v meste Cambridge, amerického štátu Massachusetts. Komplex MIT má päť škôl a jednu vysokú školu s 32 akademickými oddeleniami, so silným dôrazom na teoretický, aplikovaný a medzidisciplinárny vedecko-technický výskum.
Ako rastliny svetielkujú?
Biolumiscenzia je vylučovanie svetla živými organizmami, pri ktorom dochádza k biochemickej reakcii, bez tvorby tepla a pri ktorom táto reakcia produkuje svetlo. Týmto spôsobom biolumiscenziou disponujú aj niektoré morské zvieratá ako medúzy, alebo dokonca aj hríby.
Tím výskumníkov sa už dlhšiu dobu venuje nanobiotike rastlín. Tento výskum v praxi obsahuje vkladanie nanočastíc do rastlinných buniek. Tieto rastliny môžu potom vykonávať rôzne úlohy. Okrem svietenia, môžu rastliny ešte odhaľovať výbušniny alebo varovať pred nedostatkom vlahy.
Vytvorené svetlo je pomerne slabé - približne tisícina svetla potrebného na čítanie, čo je málo na praktické používanie. Spočiatku takto upravené rastliny žiarili asi 45 minút, ale tímu sa podarilo zlepšiť tento čas až na 3,5 hodiny. Tím verí, že ďalším výskumom sa mu podarí aj rapídne zvýšiť intenzitu svetla.
Ďalšia zaujímavá vec je, že vedci ukázali, že je možné vypnúť svietenie takejto rastliny pomocou inhibítora. Tým pádom by rastlina mohla prestať produkovať svetlo a hromadiť ho v sebe napr. pri slnečnom žiarení. Ak by slnečné žiarenie malo nízku intenzitu, v noci by začala rastlina intenzívnejšie a dlhšie svietiť.
Nanočasticovú metódu možno uplatniť na takmer hocakú rastlinu. Tím Michaela Stranoa to popri žeruche vyskúšal aj na rukole, kapuste a špenáte.
Vedci chcú metódu upraviť tak, aby sa nanočastice dali sprejovať na listy. To by umožnilo „rozsvietiť“ stromy aj iné veľké rastliny.
„Naša práca veľmi seriózne otvára cestu k pouličnému osvetleniu, ktoré nebude ničím iným ako upravenými stromami,“ konštatoval optimisticky Strano.
